Vianočné rozprávky na čítanie: 5 krátkych príbehov pre deti pred spaním

Vianočné rozprávky na čítanie pred spaním sú v decembri malý rituál, na ktorý sa deti tešia celý deň. Napísali sme pre vás päť krátkych pôvodných rozprávok pre deti od troch rokov – každú prečítate nahlas približne za dve až tri minúty. Pod každou nájdete aj dve otázky, o ktorých sa môžete s dieťaťom po čítaní porozprávať.

Rozprávky: Hviezdička, ktorá chcela svietiť · Medvedík, ktorý chcel vidieť Vianoce · Snehuliak pod oknom · Posledný balík · Mačička Micka a sklenená guľa

Hviezdička, ktorá chcela svietiť

Vysoko na nebi, medzi tisíckami hviezd, žila jedna celkom malá hviezdička. Volali ju Iskierka. Bola taká drobná, že keď sa ľudia večer dívali na oblohu, nikto si ju nevšimol.

„Aj ja chcem svietiť tak ako ostatné,“ vzdychala Iskierka. Veľké hviezdy sa na ňu usmievali: „Počkaj, aj na teba príde rad.“

Prišiel Štedrý večer. Na zemi sa rozsvietili okná, stromčeky aj sviečky a celý svet žiaril. Iskierka sa pozerala dolu a zrazu uvidela malého chlapca v červenej čiapke. Stál uprostred zasneženého poľa a plakal. Zatúlal sa pri sánkovaní a v tme nevedel nájsť cestu domov.

„Musím mu pomôcť,“ povedala si Iskierka. Zavrela oči a zo všetkých síl sa snažila svietiť. Najprv sa len trošku zatrblietala. Potom ešte viac. A potom zažiarila tak, ako nikdy predtým – priamo nad cestičkou, ktorá viedla k chlapcovmu domu.

Chlapec zdvihol hlavu. „Hviezdička!“ zvolal. Utrel si slzy a išiel za jej svetlom, krok za krokom, až kým neuvidel svoj dom. Vo dverách naňho čakala mama s otvorenou náručou.

V ten večer, keď chlapec zaspával, pozrel sa z okna a zašepkal: „Ďakujem ti, hviezdička.“ A Iskierka pochopila, že nemusí byť najväčšia ani najjasnejšia. Stačí svietiť vtedy, keď to niekto potrebuje.

Na rozhovor: Prečo bola Iskierka smutná? Komu by si ty rád pomohol, ako pomohla ona?

Medvedík, ktorý chcel vidieť Vianoce

Na konci jesene sa všetky medvede v lese ukladajú na zimný spánok. Aj medvedík Bruno už zíval, až mu praskalo v ušiach. Lenže jedna vec mu nedala spať.

„Mami, čo sú to Vianoce?“ spýtal sa. „Veverička hovorila, že sú to najkrajšie dni v roku.“

„Vianoce sú v zime, keď my spíme,“ povedala mama medvedica. „Ešte žiadny medveď ich nevidel.“

„Tak ja budem prvý,“ rozhodol sa Bruno. Sadol si pred brloh a čakal. Padal sneh, fúkal vietor a Bruno žmurkal, aby mu oči nezapadli. Ale bol taký ospalý, že napokon zaspal priamo tam, na snehu.

Našla ho veverička. Zavolala zajaca, srnku aj sýkorky. „Bruno chcel vidieť Vianoce,“ povedala. „Nesmie zamrznúť – ale nemusí o ne prísť.“

Spolu ho opatrne dotlačili do brlohu. A potom, každý deň až do Štedrého večera, nosili k jeho brlohu niečo malé: veverička šišku, zajac sušenú mrkvu, srnka vetvičku čečiny a sýkorky stužku, ktorú našli v kríkoch. Na Štedrý večer z toho pred brlohom ozdobili malý stromček.

Na jar sa Bruno zobudil, natiahol sa a vyšiel von. A pred brlohom stál ozdobený stromček, už trochu postrapatený vetrom. Priatelia stáli okolo a usmievali sa. „Veselé Vianoce, Bruno!“ zavolali. „Odložili sme ti ich.“

Bruno sa usmial tak široko, ako sa vie usmievať len medveď. Vtedy pochopil, že Vianoce nie sú len dátum v kalendári. Vianoce sú, keď na niekoho myslíte.

Na rozhovor: Čo urobili kamaráti pre Bruna? Na koho by si ty myslel cez Vianoce?

Snehuliak pod oknom

Deti z domu na kraji dediny postavili v záhrade snehuliaka. Mal uhlíkové oči, nos z mrkvy a starý klobúk po dedkovi. Volali ho pán Snehulák.

Pán Snehulák stál pod oknom a každý večer sa díval dnu. Videl, ako deti pečú medovníky, ako zdobia stromček a ako sa celá rodina smeje pri stole. Bolo to krásne – ale on stál vonku sám.

„Rád by som bol na Vianoce s nimi,“ povzdychol si. Lenže snehuliak nemôže ísť do teplej izby. To vie každé dieťa.

Najmenšie dievčatko Zuzka si všimlo, že sa pán Snehulák tvári smutne. „Mami, on je tam celkom sám,“ povedala. Mama sa zamyslela. „Ak on nemôže prísť k nám, môžeme my ísť k nemu.“

Na Štedrý deň popoludní vybehli deti von. Snehuliakovi uviazali na krk šál, na klobúk pripli vetvičku čečiny a na ruky – teda na konáre – mu zavesili dve vianočné ozdoby. Potom sa postavili okolo neho a zaspievali mu koledu.

Pán Snehulák mal od radosti iskry v uhlíkových očiach. A keď sa večer v izbe rozsvietil stromček, deti otvorili okno, aby ho videl aj on. Bol to najkrajší Štedrý večer, aký kedy snehuliak zažil.

Na rozhovor: Ako deti pomohli snehuliakovi, aby nebol smutný? Poznáš niekoho, kto je cez sviatky sám?

Posledný balík

Bol Štedrý deň a poštárka Anička mala za sebou dlhý deň. Celé dopoludnie roznášala pohľadnice a balíky. Keď sa už tešila domov, našla na dne tašky ešte jeden balíček. Bol malý, zabalený v hnedom papieri a na ňom stálo: Pre pána Ondreja, Horná cesta 12.

Horná cesta bola až na kopci za dedinou. Snežilo a začalo sa stmievať. „Zajtra je sviatok, balík by tu ležal až do pondelka,“ povedala si Anička. Natiahla si čiapku a vydala sa na kopec.

Cestou stretla dvoch školákov so sánkami. „Kam idete, pani poštárka?“ spýtali sa. „K pánovi Ondrejovi na Hornú cestu.“ „Pomôžeme vám!“ Položili balíček na sánky a ťahali ho hore kopcom.

Na kopci stál malý domček. V okne svietila jedna sviečka. Otvoril im starý pán s bielou bradou. Keď uvidel balíček, oči sa mu zaleskli. „To je od mojej vnučky,“ povedal. „Býva ďaleko a myslel som, že tento rok na mňa zabudla.“

V balíčku boli pletené ponožky a list nakreslený farebnými pastelkami. Pán Ondrej ho čítal a usmieval sa. Potom pozval Aničku aj chlapcov dnu na čaj a koláč.

Keď sa vracali dolu kopcom, chlapci sa spýtali: „Pani poštárka, prečo ste tam išli? Mohli ste ten balík doniesť aj po sviatkoch.“ Anička sa pozrela späť na okno s jednou sviečkou. „Lebo niekedy je malý balík ten najdôležitejší.“

Na rozhovor: Prečo bol balík pre pána Ondreja taký dôležitý? Komu by si ty mohol na Vianoce poslať list alebo obrázok?

Mačička Micka a sklenená guľa

Mačička Micka milovala Vianoce. Najviac zo všetkého sa jej páčil stromček – a na ňom jedna sklenená guľa. Bola modrá, posiata striebornými hviezdičkami, a keď sa na ňu Micka pozrela, videla v nej samú seba.

Jedného popoludnia, keď nikto nebol doma, sa Micka nevydržala len pozerať. Postavila sa na zadné labky a ťuk – dotkla sa gule labkou. Guľa sa zakolísala. Ťuk – ešte raz. A cink! Guľa spadla na zem a rozbila sa na drobné kúsky.

Micka sa strašne zľakla. Skryla sa pod gauč a triasla sa. „Teraz sa na mňa všetci budú hnevať,“ myslela si.

Večer prišla domov rodina. Malá Lucka hneď uvidela črepiny. „Mami, rozbila sa naša modrá guľa!“ Micka vyliezla spod gauča, sklopila uši a pomaly prišla k Lucke. Sadla si k črepinám a smutne zamňaukala, akoby chcela povedať: To som bola ja. Prepáč.

Lucka si ju zobrala do náručia. „Ty si sa priznala, Micka,“ povedala. „To je dôležitejšie ako guľa.“ Mama pozametala črepiny – deti sa ich nedotýkali, lebo sklo reže – a potom povedala: „Vieš čo? Urobíme si novú ozdobu.“

Celý večer potom spolu strihali, lepili a maľovali. Z papiera vznikla modrá hviezda so striebornými bodkami. Lucka ju zavesila na stromček presne tam, kde predtým visela guľa. A Micka? Tá sa na hviezdu už len pozerala. Z bezpečnej vzdialenosti.

Na rozhovor: Prečo sa Micka bála? Ako sa zachovala Lucka, keď sa Micka priznala?

Tipy na večerné čítanie

  • Jedna rozprávka na večer. Päť rozprávok vám vystačí na päť večerov – alebo si ich deti vypýtajú znova. Opakovanie im nevadí, práve naopak.
  • Čítajte pomaly a s pauzami. Malé deti potrebujú čas, aby si príbeh predstavili.
  • Nechajte dieťa dokončiť vetu. Pri známej rozprávke sa môžete zastaviť a nechať ho povedať, čo bude ďalej.
  • Otázky nie sú skúška. Ak dieťa nechce odpovedať, nevadí – rozprávka v ňom zostane aj tak.

Časté otázky

Pre koľkoročné deti sú tieto rozprávky?

Napísali sme ich pre deti od troch rokov. Mladším deťom môžete čítať len časť, staršie deti si ich môžu prečítať samy.

Ako dlho trvá prečítanie jednej rozprávky?

Každá má okolo 200 slov, takže ju nahlas prečítate približne za dve až tri minúty – s pauzami a otázkami o niečo dlhšie.

Môžem rozprávky čítať v škôlke alebo v škole?

Áno, pokojne ich čítajte deťom doma, v škôlke aj v škole. Pri šírení textu ďalej, napríklad na webe, uveďte zdroj.

Ďalšie vianočné čítanie pre deti: Vianočné básničky pre deti a Mikulášske básničky. Pre rodičov: Čo dať do adventného kalendára.

Chcete dostávať tipy a novinky? Prihláste sa na odber noviniek – formulár nájdete v spodnej časti stránky.